Zišli sa mi tu tri CD, z ktorých každé by si zaslúžilo vlastnú recenziu. Situácia je však taká, že redakcia sa v týchto týždňoch rozpísala priam údernícky a než čakať, kým tá či oná vec príde niekedy v lete na rad, to už radšej nech idú von spoločne. Keďže nevidím dôvod dávať tie potentované body dvoj- či trojskladbovým kraťasom, obodovaný je len dlhohrajúci album STERCORE. Ale DEMENTOR aj DOOMAS sa takisto pohybujú v páse silného nadpriemeru.

DEMENTOR – Blasphemy Madness

(EP 2019, 10:59)

Prvá verzia DEMENTOR povstala v deathmetalovom praveku ešte v roku 1988 a tá aktuálna sa osem rokov po vydaní siedmeho albumu „Damned“ v tom minulom pripomenula trojskladbovým EP. „Blasphemy Madness“ zložili a nahrali Rasťo (gitary, vokál), Lorenzo (bicie) a Ondrej (basgitara). Hudba je z roku 2017, vokály z toho nasledujúceho a „Magic Of Death“, „Blasphemy Madness“ a „In Guild With Daemon“ ukazujú, že DEMENTOR napriek mnohokrát vynovenej zostave sú spolkom verným death metalu 90. rokov.

V ich prípade vskutku temnému, neraz hraničiacemu s BDM, ale rúhačský duch starých čias sa mu odpárať nedá. Títo slovenskí klasici vo svojej tvorbe odjakživa reagovali na diela takých majstrov ako MORBID ANGEL a IMMOLATION a besnenie niektorých náklepových pasáží na novinke pripomenie aj infernálnu zlobu ANGELCORPSE. Skladateľsky je nový materiál vybrúsený až perfekcionisticky, čo pri toľkých skúsenostiach neprekvapí. Môže pôsobiť až rutinérsky, osloví však napríklad zaujímavými gitarovými figúrami, mohutným, veľmi dobrým zvukom a drvivým vyznením. Výbušný, vážne pôsobiaci kov smrti korunuje hlboký, dôrazný vokál, miestami znejúci trochu monotónne, a celkovo toto EP predstavuje kapelu, ktorá stále patrí do výstavnej siene SKDM.

https://www.metal-archives.com/bands/Dementor/2184
https://bandzone.cz/dementor
https://www.facebook.com/pages/Dementor/111592402248888

DOOMAS – Portal

(EP 2019, 12:59)

DOOMAS sú známou slovenskou bandou aj napriek tomu, že ich diskografia je skromná. Rok založenia 2006, hneď vtedy aj demo „Lost Angels“, dva roky nato dlhohrajúci debut „Seven Sins“ a v roku 2015 jeho nasledovník „La Muerte“. Pamätám si časy, kedy Peter Beťko a jeho družina hrali typický doom/gothic metal v štýle „kráska a zviera“, aj tie, kedy naživo v oklieštenej zostave basa/vokál, gitara + bicie zo záznamu zneli bez všetkých tých ozdôb výrazne surovejšie a v podstate zaujímavejšie. Od melodiky však neupustili ani na „La Muerte“, hoci tam už hrali skôr atmosférický doom/death a v tomto žánri pokračujú aj na dvojskladbovom EP z minulého roka.

„Skladby „Portal“ (5:30) a „Abyss“ (7:30) naznačujú posun ešte o kúsok ďalej. Je to možno aj najdrsnejšia nahrávka, akú Peter (basgitara, vokál), Kalmi (gitary), Erik (bicie) a Noro (gitary) doteraz pustili do sveta. Aj tu hrajú melodický doom/death metal, ale s naozaj chladnou a ponurou osudovou atmosférou, množstvom pomalých, valivých a zdrvujúcich momentov, ktoré prejdú do svižnejších deathmetalových maršov a nad všetkým znie ťažký hrdelný growl v dvoch – troch polohách. Pasáže s klávesovými podmazmi niekedy zavoňajú tlejúcim funeraldoomovým lístím, ťažké surové party pripomenú MY DYING BRIDE tam, kde miesto žialenia deathmetalovo drvili a pri druhej skladbe s jej tranzovnými náladami som si spomenul dokonca na dávnych experimentátorov HYBERNOID. To, že DOOMAS miestami znejú kruto podladene, je u mňa plus a na prípadný veľký album v takomto duchu budem celkom zvedavý.

https://www.metal-archives.com/bands/Doomas/82905
https://doomasofficial.bandcamp.com/

STERCORE – Indifference

(2019, 28:59) 

Ak by som sa k tomuto albumu dostal ešte v minulom roku, dosť pravdepodobne by sa prebojoval medzi moje „kone“ do rádiohlavieho hlasovania. A celkom sa čudujem, že v ňom „Indifference“ u „akademikov“ figuroval poskromnejšie, osobne si totiž myslím, že takejto nahrávke sú rozmery domácej scény primalé, v rámci povedzme že moderného prístupu k extrémnejšie orientovanému metalu by predstavovala vysoký nadpriemer hocikde. Prievidzských STERCORE som v posledných rokoch videl naživo niekoľkokrát a zakaždým som z nich mal ten dojem, že majú na oveľa viac než byť na každej väčšej akcii otváracou kapelou večera. 

Od vzniku v roku 2012 STERCORE vydali demo „Raven Nest“ (2012), album „Fake World“ (2013), EP „Eternal Sunlight“ (2017), prvú vec, ktorú som si od nich napočúval, a druhý album vyšiel 11. novembra minulého roku. Pätica Ladislav (basgitara), Michal (bicie), ďalší Michal, hrajúci takisto v grindových EMBOLISM (gitara), Peťo (gitara) a Matúš (vokály) pripravili desaťskladbovú kolekciu v dĺžke ani nie pol hodiny, ktorú by som spomenul, ak by ma tunajšej scény neznalý cudzinec poprosil, nech mu odporučím album nejakej fakt nadupanej mladej SK kapely, ktorá je trochu inde než klasické a ortodoxné extrémne metalové záležitosti. „Indifference“ a „Doombound“ od ABYSS ABOVE, to by mohlo byť ono. 

STERCORE na novinke hrajú mix death- a metalcoru a melodického death metalu, na jednej strane hudbu veľmi agresívnu, drviacu, s kvantom sekačiek, ale aj rýchlych surových partov. Na strane druhej je tu obrovský priestor pre melódiu, atmosféru a emócie. Nachádzam dosť styčných plôch so súčasným melodickým death metalom/metalcorom, aký hrajú HEAVEN SHALL BURN. STERCORE sa od nich líšia hlbším, deathmetalovo growlovým vokálom, ktorému sekunduje revaná a kričaná „moderná“ poloha a v skladbe „Humanity“ aj melodický ženský spev hosťujúcej Patrície Gyenesovej. Hneď v nasledujúcej „Desperate“ si vokálne zahosťoval CJ McMahon z austrálskych THY ART IS MURDER a veruže nešiel do niečoho, čo by bolo hudobne slabšie od jeho „domácej pôdy“.

Variabilnosť hudby dáva priestor tak drveniu a burácaniu, ako aj náladovejším plochám, po melodickej stránke sú to „hody“ a navyše tu na mnohých miestach dochádza k vydarenej fúzii s elektronikou. Hudobnícky a skladateľsky je album prvá trieda, som posledný, kto by mal voči domácej scéne hlúpe a neopodstatnené predsudky, takéto niečo tu však vyslovene bežným javom nie je. K výbornému dojmu prispieva aj mohutný, čistý a výrazný zvuk, No Silence Sound Studio je pre mňa nové meno, ale kto chce nahrávku, pri ktorej mu kadejakí samovymenovaní „arbitri“ nebudú smiešne mrnčať o „slovenskom“ zvuku, nech tam ide. Samozrejme len v prípade, že má nachystaný takýto materiál, ak je hudba šedivý priemer, nezachráni ju ani profi znenie. Tu našťastie bolo čo nahrávať a držím palce, aby sa STERCORE podaril aj nejaký ten prielom na „svetovejšie“ pódiá.

8 / 10

https://www.metal-archives.com/bands/Stercore/3540375589
https://itunes.apple.com/sk/artist/stercore/1343177035?l=sk
https://www.facebook.com/stercore.slovakia/